Švédsky sociálny systém je povestný svojou štedrosťou a výhodami, ale takéto benefity aj čosi stoja.

Daná krajina čerpá financie podstatnou mierou i vďaka vysokému zdaňovaniu svojich občanov. Horná sadzba zdanenia z príjmu dosahuje až 61,85 %, čiže viac ako polovicu z príjmu môže zdaniť štát. Doteraz sa švédski obyvatelia ukľudnovali tým, že platba vysokých daní bude odmenená bohatým sociálnym systémom. Dnes už ale dozrela doba, kedy sa viacerí bežní ľudia a dokonca i tamojšie vládne strany zhodujú, že takýto systém tvorený na vysokých daniach nemôže pokračovať. Okrem toho i ospevovaný sociálny  systém údajne prestáva fungovať tak, ako boli obyvatelia Švédska zvyknutí. Nasledujúce roky sa tak švédska ekonomika zrejme dočká určitých podstatných zmien.

Najbližšie roky sa ale pravdepodobne ešte bude pokračovať v súčasnom systéme, dane sa majú údajne ďalej navyšovať. Je tu ale aj druhý problém, ktorý celý princíp podstatne naruší. Vo verejnom sektore sa znižuje počet zamestnancov. To bude pravdepodobne značiť, že aj napriek zvyšovaniu daní budú poskytované verejné služby čoraz chudobnejšie. Momentálne sa majú riešiť otázky tohto typu do budúcna, na základe čoho sa má chytiť kormidla i nová švédska vláda, ktorej nástup je však zatiaľ v nedohľadne.

Akutálne sa kormidla vo švédskom parlamente držia koalície strán Ľavicová strana, Sociálni demokrati a Strana zelených (144 poslancov). Len o jedného poslanca menej majú zástupcovia opozičných strán Kresťanských demokratov, Umiernenej strany, Liberálov a Strany stredu (143 poslancov).

• Ostatných 62 miest obsadila kontroverzná strana  Švédski demokrati, ktorej história je spájaná s neonacistami. Strana si ale získala popularitu najmä dnes, kedy sa Švédsko ujalo vysokého počtu imigrantov, na základe čoho podľa niektorých názorov aktuálny švédsky sociálny systém zlyháva.